Bolo to o poctivom zachitení hereckej akcie
Martin, aké vidíš špecifiká spolupráce s režisérom Jiřím Mádlom?
Spolupráca s Jirkom bola super, čo mi bolo jasné hneď po prvom stretnutí, už vtedy som mal pocit, že sme si sadli a že je to obojstranné. Príjemne ma prekvapilo, ako rozmýšľa o svojom filme. Čo ním chce povedať, prečo ho chce točiť a ako ho chce točiť.
Keď som si prečítal scenár filmu Na streche, oslovila ma v prvom rade jeho téma a tiež to, ako jemne a krehko bol napísaný. A rovnakým spôsobom bolo potrebné pristúpiť aj k samotnej realizácii.
Čo to znamená pre teba ako pre kameramana, keď máš pred sebou takto napísaný scenár, ako hľadáš tú správnu vizualitu?
Treba nájsť správny obrazový jazyk, a ten hľadáme od začiatku spolu s režisérom. Jirka mal presnú predstavu o tom, ako by mal film vyzerať a spolu sme hľadali spôsob, ako ten príbeh preniesť do obrázkov. Nechceli sme, aby samotný obraz na seba zbytočne pútal pozornosť, skôr nám šlo o to, aby sme zachytili jemné herecké zmeny a vývoj vzťahu medzi hlavnými hrdinami.
Celé to možno vyzerá jednoducho, ale je to naopak, je to veľmi náročné. Treba dať priestor hercom, počkať si na ten správny moment, neskomplikovať si natáčanie nejakou zložitou technikou, s ktorou by niektoré zábery síce pôsobili veľkolepejšie, ale mohli by našu pozornosť odviesť od toho, čo je v danom momente, scéne dôležitejšie.
Čím je pre teba lákavý komorný príbeh, film bez veľkých záberov, celkov, bez toho, čo dominovalo v tvojich predchádzajúcich filmoch?
Dôležité je presvedčenie, že vzniká niečo zaujímavé, potrebné a originálne. Veľmi rád spolupracujem s hercami. Baví ma, pomocou svetla, vytvárať pre nich priestor, v ktorom ožívajú ich postavy, pomáhať režisérovi zachytiť momenty, ktoré svojou neopakovateľnosťou, vytvárajú jednotlivé scény.
Nie je to nič, pri čom by som sa ako kameraman nudil, to určite nie. Je to trpezlivá práca o správnom postavení kamery, vytvorení pôsobivej svetelnej atmosféry a poctivom a citlivom zachytení hereckej akcie .
Spomínaš hercov, aj Jiří Mádl je herec, prejavuje sa tento fakt na jeho réžijných postupoch?
Na Jirkovi je výnimočné, že keď na niečom robí, či už ako herec alebo ako režisér, všetko ostatné odloží bokom a venuje sa tomu na maximum. Je veľmi precízny v príprave, každú situáciu má vopred do detailu premyslenú.
Pri zložitejších scénach si natáča hrané „animatiky“, kde hrá sám aj niekoľko postáv, čo je zaujímavé a občas vtipné sledovať a vďaka tomu sa dokáže ako režisér orientovať, či rozzáberovanie a strihová skladba danej scény funguje. Na pľaci sa potom už naplno venuje práci s hercami.
Ako vnímaš jednotlivé fázy kameramanskej práce na hranom filme?
Všetky sú dôležité, ale najradšej mám nakrúcnie, keď už film naozaj vzniká. Nerád však podceňujem prípravu, lebo to sa potom nevyhnutne vráti pri nakrúcaní.
Baví ma chodiť na obhliadky, aj keď dni, keď nič vhodné nenájdeme, vedia byť veľmi frustrujúce. Na druhej strane, to sa môže stať aj pri nakrúcaní, že sa niektorý deň celkom nepodarí.
Postprodukcia je zase zaujímavá tým, že už môžem byť vo väčšej pohode, bez stresu; teda, ak netreba niečo zachraňovať, čo sa tiež stáva. Ale dostávať sa k finálnej podobe filmu, tak ako to má vyzerať, je veľmi fajn.