Igor Luther: Štastie je niečo, čo ma prenasleduje

Autor: Jana Gombikova, scenáristka a fotografka | Foto: Peter Sit

Igor Luther
Igor Luther (1942) je slovenský kameraman, patriaci k tzv. československej novej vlne. V roku 1968 emigroval do Paríža, odkiaľ neskôr presídlil do Hamburgu a potom do Mníchova. Nakrútil takmer 100 filmov a spolupracoval s režisérmi ako Andrzej Wajda, Michael Haneke, Volker Schlöndorff, Alain Robbe – Grillet či Juraj Jakubisko. Jeho štýl je charakteristický dynamickou ručnou kamerou a reálnym svetlom.

Šťastie je niečo, čo ma prenasleduje


Pred týmto rozhovorom som si povedal, že moja téma, taká tá naozaj úprimná, by mala byť vlastne šťastie. Pretože ja som mal v živote obrovské šťastie. A ešte stále mám.


Šťastie je niečo, čo ma prenasleduje. Ak má človek naordinované šťastie, vždy sa niečo objaví niečo sa zmení, niečo ti spadne z neba rovno na hlavu. Aj šťastie môže byť trest.


Najlepší je ten, čo sa cíti najmenší


Keď som bol malý, mama ma nútila chodiť na balet. Hanbil som sa za tie strašné biele pančucháče, ale fakt je, že som sa tam naučil pohybovať.


Doslova som tancoval s kamerou, a to v Nemecku v tom čase nikto nerobil. Najlepšie sa mi to vlastne darilo na začiatku, keď som prišiel do Nemecka hneď po FAMU. Scenár som nečítal, lebo som po nemecky nevedel, ničomu som nerozumel, a tak som pekne mlčal a kradol zábery. Točil som tam film za filmom, väčšinou z ruky.


Začal som sa trochu orientovať v jazyku, a začal som si o sebe myslieť, že už som najlepší. Začal som sa nafukovať, namiesto kradnutia som to tam zrazu začal všetko celebrovať, používať veľké lampy, komplikované zábery, až už to začalo byť trápne. Ale mne nie. 


Najlepší za kamerou je ten, čo sa cíti najmenší. A kradne. Kradne zábery namiesto toho, aby ich vytváral. Je vlastne taký nenápadný zlodej v pozadí.


Najhoršie, čo sa môže stať, je zostať stáť na jednom mieste


Ja som vždy zdrhal. Pretože keď zostaneš trčať na mieste, začneš sa opakovať. Prilepíš sa niekomu na sandále a nemôžeš bez neho ďalej. To sú aj prípady veľa mojich priateľov kameramanov. Zostali u jedného režiséra, nalepili sa naňho a stvrdli s ním na jednom mieste. Takže ja radšej v najlepšom zdrhám. Treba zostať v pohybe. Najhoršie, čo sa môže stať, je zostať stáť na jednom mieste.


Hľadám v protiklade