Nové členstvo asociácie 2026
- 1 day ago
- 4 minút čítania
Je nám cťou vám predstaviť nové členstvo Asociácie slovenských kameramanov. Títo mladí ľudia sú úspešní doma aj v zahraničí už teraz a o projektoch, na ktorých pracujú, určite ešte budeme počuť. Členstvo ASK ich tvorbu dobre pozná nakoľko mnohí z nich boli víťazmi*kami či nominovanými v súťaži KAMERA, či v súťažiach ďalších asociácii a festivalov v zahraničí.
Michaela Hošková, Tomáš Kotas, Alex Miartuš, Roman Šupej – vitajte!
V článku nižšie si môžete prečítať krátke životopisy nových členov a členiek a dozvedieť sa viac o projektoch, na ktorých pracovali či pracujú:
Michaela Hošková, ASK
Michaela žije medzi Slovenskom a Estónskom. Debutovala celovečerným dokumentárnym filmom Fakír (2024, v slovenskej distribúcii Pokiaľ ja žijem, r. Roman Ďuriš), za ktorý získala ocenenia za Najlepšiu kameru na Medzinárodnom festivale dokumentárnych filmov v Jihlave, cenu Asociácie Slovenských kameramanov a ocenenie Vilmos Zsigmond award za najlepšiu kameru v dokumentárnom filme.
Michaela Hošková je absolventkou VŠMU v Bratislave a medzinárodného programu Kino Eyes Film Master’s Programme, kde nakrútila krátke filmy Niečo sa deje (2019, r. Roman Ďuriš), The Family Act (2025, Perekonnamäng, r. Dragos Bucataru), uvedené aj na Áčkových festivaloch 41th Cairo international film festival a POFF.
V súčastnosti pracuje na celovečerných dokumentárnych filmoch Svetský (Always far Away, r. Roman Ďuriš), Deti z mesačnej Krajiny (Children of the moonscape, r. Roman Ďuriš), Údolie vdov (r. Katarína Jonisová, Miro Jelok) a hraných filmoch Otoč králika! (r. Mira Fornay) a Golden touch.
Tomáš Kotas, ASK
Tomáš Kotas je kameraman pôsobiaci v Prahe. Vyštudoval FAMU a pred filmom sa venoval architektúre a fotografii. Počas štúdia spolupracoval na viacerých oceňovaných krátkych filmoch uvedených na festivaloch a ocenených aj v rámci Českého leva.
Jeho celovečerným debutom je film Hore je nebo, v doline som ja (Promise, I'll Be Fine, 2024, r. Katarína Gramatová), ktorý mal svetovú premiéru v súťažnej sekcii Medzinárodného filmového festivalu v Tokiu a následne bol uvedený na Medzinárodnom filmovom festivale v Karlových Varoch i na ďalších zahraničných festivaloch. Za kameru k filmu získal Cenu českej filmovej kritiky za najlepší audiovizuálny počin a Cenu Asociácie českých kameramanov aj Asociácie slovenských kameramanov za najlepšiu kameru v celovečernom filme. Bol tiež nominovaný na Českého leva za najlepšiu kameru.
Popri hraných filmoch spolupracoval aj na dokumentárnych filmoch Moja nová tvár (2023, r. Jarmila Štuková) a Aneta (2024, r. Jiří Sádek). Popri autorskej tvorbe sa venuje aj reklame a hudobným videoklipom.
Čo pre teba znamená byť kameraman?
Odjakživa ma fascinujú dva odbory, architektúra a fotografia. Fotografia ma priťahovala schopnosťou rozprávať obrazom, architektúra priestorom. Film mi dáva možnosť tieto princípy prepájať a rozvíjať v čase. Baví ma hľadať rovnováhu medzi štylizáciou a realitou tak, aby aj štylizovaný obraz pôsobil prirodzene a uveriteľne. --Tomáš Kotas, ASK
Alex Miartuš, ASK
Alex Miartuš pochádza z Banskej Bystrice. Svoju cestu k filmu začal štúdiom fotografie na strednej škole, kde v roku 2018 získal prvé miesto na Animofeste v kategórii UAT PHOTO za fotografický projekt “Čechánky”. V roku 2025 ukončil magisterské štúdium kameramanskej tvorby na Filmovej a televíznej fakulte VŠMU v Bratislave.
Počas štúdia sa s filmom Tento divný deň (2023, r. Emília Ondriašová) dostal do súťažnej sekcie krátkych filmov na festivale Camerimage. Za prácu na filme Táto izba sa nedá zjesť (2026, r. Emília Ondriašová) získal cenu Asociácie slovenských kameramanov za najlepší študentský film, film bol zároveň vybraný do programu Krakow Film Festival 2026. Okrem hraných filmov sa venuje aj dokumentu a videoklipom.
Čo pre teba znamená byť kameraman?
Odkedy sa pohybujem v komunite filmárov, všímam si jednu podstatnú vec. Audiovizuálne dielo je ako dobre namazaný stroj. Každé ozubené koliesko musí dokonale zapadať do toho druhého. Ako kameraman viem, že to moje nesmie výrazne prečnievať, ale ani sa stratiť. A žiadne koliesko sa nikdy netočí samo… poháňa ho dôvera, rešpekt a vzájomné porozumenie. Byť kameramanom pre mňa znamená neustále hľadať rovnováhu medzi pokorou voči celku a slobodou vyjadriť vlastný pohľad obrazom. Obrazom, ktorý nie je maľovaný akrylom, ale fotónmi. --Alex Miartuš, ASK
Roman Šupej, ASK
Roman Šupej pochádza zo Žiliny. Vyštudoval kameramanskú tvorbu na VŠMU v Bratislave. Počas štúdia zbieral skúsenosti na filmových pľacoch najskôr ako osvetľovač a neskôr ako gaffer pri reklamných spotoch, seriáloch a filmoch.
Ako kameraman nakrútil viacero krátkych študentských filmov, ktoré zaznamenali úspech aj v zahraničí. Film Nuda (2020, r. Alica Bednáriková) bol uvedený na festivale Camerimage v Toruni. Ich ďalšou spoluprácou bol krátkometražný film Chlieb náš každodenný (2021), ktorý mal svetovú premiéru na filmovom festivale v Cannes v sekcii La Cinef a následne bol uvedený aj na MFF Karlovy Vary v programe Future Frames. Získal dvakrát cenu za najlepšiu kameru na festivale Áčko.
Ako DOP pracoval na rôznych reklamných spotoch a televíznych seriáloch. Tento rok nakrútil pre Voyo kriminálnu minisériu Prípad Slovák (2027, r. Peter Hoferica). Momentálne pripravuje dva celovečerné hrané filmy Nikomu to nepoviem (r. Daniel Rihák) a Attention Whores (r. Alica Bednáriková).
Čo pre teba znamená byť kameraman?
Byť kameramanom je pre mňa otázkou citu. Učím sa hľadať krásu svetla a tieňa, emóciu farieb, kompozíciu, pohyb človeka v priestore, a to nielen na filmovom sete, ale aj v každodennom živote. Chcem vytvárať filmové obrazy a atmosféry, aby pôsobili autenticky a pravdivo. Cítim zadosťučinenie, keď sú moje zábery na plátne presne také, aké boli predtým v mojej hlave. --Roman Šupej, ASK