Cenu KAMERA 2017 za celoživotné dielo získa “najsvetovejší zo slovenských kameramanov” Igor Luther.

Jeho filmy Kristove roky, Postel a oscarový Plechový bubienok uvidia diváci Kina Lumière na konci mesiaca.



Druhé ocenenie mimo súťaže, Cenu za technologický prínos si prevezme kameraman Ivan Puťora za odborný a vedecký prínos do kameramanskej profesie.



Obaja laureáti sa osobne zúčastnia slávnostného ceremoniálu KAMERY 2017 v stredu 29. novembra 2017 o 19.00 hod. v Kine Lumière.


Rovnomennú súťaž vyhlásila už po ôsmy raz Asociácia slovenských kameramanov (ASK), prihlásených je 102 audiovizuálnych diel.


Je to veľké prekvapenie, že si na mňa niekto spomenul, a sú to moji kolegovia, kameramani, s ktorými mám srdečný vzťah. A koľko ich je za celú tú dobu, od čias Koliby, to sa nedá ani spočítať. Ale samozrejme sú to dôležité postavy ako Dodo Šimončič a Stano Doršic a tak ďalej. Sú to priateľské vzťahy, ale keďže žijem v cudzine, nemám s nimi až také styky, aké by som chcel, ale rád by som ich oprášil. Snáď sa mi to podarí. Teším sa domov,” povedal kameraman Igor Luther (1942), absolvent odboru kamery na pražskej FAMU.

Už počas štúdia spolupracoval s režisérom Elom Havettom a Jurajom Jakubiskom. Ich spolupráca vyvrcholila filmami Kristove roky (1967) a Vtáčkovia, siroty a blázni (1969). Začiatkom 70. rokov emigroval a natrvalo sa usadil v Nemecku, kde spolupracoval s predstaviteľmi mladého nemeckého filmu. S režisérom Volkerom Schlöndorffom nakrútil Oscarom ocenený film Plechový bubienok(1979) a film Služobníčkin príbeh (1990) a s Andrzejom Wajdom drámu Danton (1983). Koncom 90. rokov sa pracovne vrátil do Prahy, kde nakrútil film Postel (1998) režiséra Oskara Reifa. S bratom, režisérom Miloslavom Lutherom, nakrútil v roku 2009 hraný film Tango s komármi a v roku 2014 hraný film Krok do tmy.


Igor Luther získava túto cenu za prínos nielen do československej, ale svetovej kinematografie. Už ako študent bol pri tom najväčšom zdroji inšpirácie na FAMU, kde prežil spolu s Havettom a Jakubiskom obdobie kreatívnej slobody. Filmy, čo vtedy robili, nakrúcali možno s väčšou slobodou ako my dnes. Bol pri zrode modernej kinematografie až sa dostal k svetovým špičkám,” povedal prezident ASK, kameraman Noro Hudec.